Choď na obsah Choď na menu
 


Expedicia do Normandie 2009 - 65. vyrocie vylodenia! 5.cast

3. 11. 2011

Obama on Omaha:

     Taktonejako sa da vystihnut moj dalsi den. 7. Jun 2009 bol dnom ceremonii a oslav, ktore sa zacali uz par dni dozadu. Vedel som ze to bude velke a ze tam bude policajtov, vojsk a papalasov jak nasolenych, no to som nevedel ze si z toho spravia vecierok s vylucenim verejnosti. Vydal som sa teda do Carentanu, nakolko som vedel ze Omaha bude predsa len zatvorena koli spomenutemu problemu – heh vsetci vidia obamu ako zachrancu noveho sveta, ja som ho vnimal ako problem a narusitela mojho planu :) kolko ludi, tolko chuti… :)

     

     Cesta do Carentanu bola nacisto prazdna, tak ako o tom informovali dopravne znacky ze v tento den bude uzavreta, nakolko sa jedna o cestu slobody a bude tade prechadzat historicka kolona a cesta aj tvorila akusy prirodzenu barieru okolo Omahy aby chranila danych papundeklov. Nakolko policajti este rano pustali par odvazlivcov ktory sa odhodlali na cestu vstupit dostal som sa do Carentanu velmi rychlo. V meste som hladal stopy po 101 vysadkovej, konkretne roty E. Islo o dobitie mesta a rota E utocila na mesto z juhovychodu cez road hill 30 tak ako to bolo v miniseriach a na konci by mala byt kaviaren Du Normandy. Na moje prekvapenie tam bola aj cesta aj kaviaren, ktora vlastne uz bola viac obchodom alebo niecim takym. Pofotil som si aj stred mesta kde vojaci oddychovali. Toto nevelke mestecko mi pipadalo veli utulne a musim uznat ze sa mi velmi pacilo. Po obhliadnuti mesta som sa vydal juhozapadne za mesto, kde sa pechota branila pri kontrautoku ked sa nemci pokusali mesto dostat opat do svojich ruk. Najst nejake stopy v prirodnom terene 65 rokov po, a hlavne ked dane polia sluzia na polnohospodarstvo je poriadne tazke. Veci sa tam ani moc nezmenili, no orientacia vdaka vysokym prirodnym plotom kazdeho pola je skoro nemozna a zarasteny terren je skoro velmi obtiazne identifikovat. Navadzam sa hlavne podla gps, obrazkov zo satelitu a historickych map a tak trafam spravne lokality. No povacsine ide o sukromne pozemky a tak narazam na nezdolatelnu prekazku… skoda.

     

     Pokracujem dalej, a kam inam ako do muzea mrtveho muza, kde sa vytvoril dobovy tabor parasutistov a veteran podpisuju knihy ich spomienok. Bohuzial stastie nemam a nenachadzam ziadneho veteran zo slavnej roty E. ale aj tak sa zastavujem pri prisediacom a prehadzujem par slov. Vedel by som ho pocuvat neskutocne dlho ale cas je mojim panom. Presiel som si aj nevelky tabor za muzeom a prehodil par slov s rovnakymi blaznami ako som ja – reenactormi. Bolo to presne to, preco som prisiel a co som hladal v Normandii a tento den som si nadherne uzival. Do tychto hodin zatial patril k jednym z najvydarenejsich a dokonca mi prialo aj pocasie. Je tazke opisat ako narocne bolo opustit toto miesto, no musel som pokracovat.

 

     Pokracujem na plaz Utah cez dedinky, ktore som este nevidel a boli ci uz cielom dopadu vysadkarov alebo urciteho stretavacieho bodu, alebo len stali v ceste… Na plazi Utah som si spravil obednu prestavku a vychutnaval toto teraz uz kludne miesto. Posadil som sa na jeden z mnohych bunkrov priamo pri muzeu, pri druhej vylodovacej ceste z plaze. Zvachal som sice suchu francuzsku bagetu, no to prostredie davalo obedu nezaplatitelnu cenu…

 

     Je cas pokracovat a ja smerujem na poslednu cast Omahy, ktoru som den predtym nestihol. Vierville sur Mer. Je to najzapadnejsia cast Omahy, nedaleko Pont du Hoc. Je tam aj velmi pekne museum ktore patrilo k bodom na mojom programe. Prichod do tejto dedinky nebol az taky zlozity, no po presnoreni muzea a prilahlej plaze nastalo to co dost pokazilo tento den.

 

    Nastal cas Obamy na Omahe. Zrazu sa zavrely vsetky cesty a dalo sa len vist von smerom od Omahy a spat uz nie, iba ak pesky a aj to iba na okrajove casti. Frantici este k tomu neradi hovoria po anglicky a tak sa s nim dohodinte o co vam ide. Mavali sme rukami nohami na seba ako na prveho maja a obaja sme boli z toho rovnako tupi. Ked som pochopil situaciu, rozhodol som sa ist do hotela po veci a opustit mesto Bayeux a vydat sa smerom na vychod do Caen. Lenze kde sa vzal tu sa vzal, sam pan policajt tam stal a vysvetlite mu ze ja idem tam a chcem to a on mne vysvetloval ze tu zrejme musi stat leeeeebo zachranca sveta volaco vyprava na Omahe. Skusil som to chvilu nanho aj lubozvucnou piestanskou slovencinou, reku s kym tu kavu miesas a take veci, no nezabral ani na rytmuš styl.

 

     Nezostavalo ine ako nahodit do gps suradnice mesta, ktore bolo odo mna 15 km ale obchadzka mala cca 100km coz by nevadilo, keby nezacalo do toho prsat a este tie cesty obchadzky boli priamo cez polia. A ze sme sa tam stretli viaceri, ktory sa snazili dostat na nedostatelne miesta to je ista vec. Prvy krat som zazil zapchu uprostred pola :). Z cesty ktora mala trvat 20 minut bola celkom dobra 3hodinovka. Este ze som mal natankovane, inac by som bol – ved viete kde – v normandii ha ha he

 

     Dostal som sa do hotela – ha to bol porod. Balim veci a uprsany podvecer uz bez nalady venujem ceste do Caen, a to som si chcel este obzriet aj Bayeux  ale po skusenostiach som sa na to uplne vykaslal. Cesta do Caen je uz chvalabohu priechodna a do mesta sa dostavam lahko. Hotel vo velkom meste nebol problem najst a berem hned prvy co mi vyhodil gps. Po nezmenenych nazoroch na Obamu –nic proti nemu nemam, len ho nemam rad :), zaspavam…

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.